Devínska Nová Ves (DNV) bola pôvodne osadou panstva Devín. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1451.

 

V tridsiatych rokoch 16. stor. osadu vydrancovali cudzí žoldnieri pozvaní na ochranu Bratislavy pred Turkami. Po roku 1543 v DNV postupne pribúdali obyvatelia  chorvátskeho pôvodu.

 

Tiež sa tu usídľovali aj utečenci pred Turkami. V roku 1581     si obyvatelia postavili kostol, ktorý je dnes (spolu s kamennou krstiteľnicou v ňom) kultúrnou pamiatkou . Keď sa po vpáde Turkov do Uhorska vnútropolitický život krajiny začal sústreďovať   do Bratislavy a Slovensko sa stalo - najmä za panovania Márie Terézie (1740-1780) - hospodárskym a kultúrnym centrom Uhorského štátu, stúpol aj význam DNV, ktorá ležala na najkratšej ceste medzi Viedňou a Bratislavou.

 

Hospodársky a strategický význam mal most cez rieku Moravu. Rieka tvorila colnú hranicu medzi Rakúskom a Uhorskom (colnica je zo začiatku l8. stor.) Železničná trať Gänserndorf - DNV - Bratislava (otvorená r. 1848) bola prvou parnou železnicou v Uhorsku. Vďaka železničnému spojeniu sa začal v DNV rozvíjať aj priemysel, najmä výroba stavebných hmôt.    Po pričlenení DNV k Bratislave (1972) sa táto mestská časť podstatne rozšírila o nové sídliská a podniky, najmä automobilového priemyslu .

zdroj : http://www.web-net.sk/iso/chodnik/              

Socha Jána Nepomuckého
z roku 1728